Prečo iní majú všetko,a poniektorí nič?..
Každého sprevádza iba nenávisť a chtíč...
v Afrike tam hladom umierajú deti,
u nás chlieb sa hádže vo veľkom do smeti..
Naše deti vyberajú v jedle,
chlieb im malo vonia,
iné by pre kôrku skočili do ohňa...

Ľúbim Ťa, láska moja,
v každom okamihu mam Ťa pred očami...
Kde si? Pýtam sa stále, kde si?
Veď nemohol si odísť a nechať ma tu samu,
s toľkými spomienkami na Teba,
v žiali, v smútku zanechanú.....
Nie je hodina, nie je minúta,
kedy by som nemyslela na Teba,
chýba mi láska Tvoja,
Tvoje bozky,Tvoje objatia a Tvoja neha,
Zabudnúť na Teba nedokážem,
hoci ublížil si mi veľa,
no v mojich spomienkach ostaneš vždy taký,
akého som Ťa chcela...
Slzy mi stekajú po líci,
keď tieto riadky píšem...
príď, vráť sa láska,
ja náruč otvorím Ti dokorán
a rozdeliť nás už nič nedokáže
a nebude to klam,
Ja budem Tvoja a Ty môj,
preto už neutekaj, ale stoj.

Už necítim chlad zeme
len čakám kedy sa objímeme.
Svet ostane ako uzavretá hladina
v okamihu ako prasknutá bublina.
Nepýtaj sa či to chcem
veď aj tak vieš že to viem
a vzápätí potrebujem a chcem.
Pohlť ma už voda chladná
tak ako to vie iba láska zradná.
Odovzdávam sa Ti celá
tak ako nežnej smrti včera.
Smrť z tvojich rúk prijala som
a vďačná na veky ti budem v tom,
že odovzdal si harmóniu mojej duši,
napriek tomu, že moje srdce už nebúši.

Láska je môj život,
teda ty si môj život.
Ľubim ťa a už neprestanem,
si to ty a iného nedokážem.
Je to silné a viditeľne,
je to pekné a neuveriteľné.
Milujem ťa navždy,
či v slniečku či daždi.
Vždy pri tebe budem stáť
aj keď sa bude čokoľvek diať.

Nemám rada nikoho,
hľadím len na seba
Ja nikam nepatrím,
ty pôjdeš do neba.
Nechaj ma dodýchať po svojom,
chcem krvácať sama,
navždy ostaneš v srdci mojom
a navždy ťa budem mať rada...